Formulácia
cieľov:
Existuje viacero definícií cieľov,
jedna z nich hovorí, že cieľ je „ideálna
predstava toho, čo sa má v činnosti dosiahuť“ (Pedagogický slovník,
1965, s. 32). Podľa Tureka (2005) môžeme ciele rozdeliť na všeobecné, čiastkové
(rámcové) a špecifické. Všeobecné ciele vnímame ako vyjadrenie určitého
ideálu a všeobecných požiadaviek. Čiastkové ciele predstavujú určitú
konkretizáciu všeobecných cieľov na ciele určitého typu školy alebo cieľ
určitého študijného či učebného odboru. Špecifické ciele majú jednoznačne
definovať, ktoré konkrétne vedomosti, zručnosti, návyky, postoje, schopnosti a
kompetencie si má žiak osvojiť, do akej hĺbky a za akých podmienok.
Jedna z viacerých klasifikácií rozdeľuje ciele na kognitívne,
afektívne a psychomotorické. V rámci kognitívnych cieľov sa od žiakov
vyžaduje, aby si zapamätali a dokázali spomenúť na určité informácie, resp. na
základe svojich intelektuálnych schopností zistili, určili, či odvodili význam
nejakej skutočnosti alebo informácie a zaradili túto informáciu do vzťahu a
súvislosti s predchádzajúcimi poznatkami. Takže cieľ by sa nemal týkať len
zapamätania si všeobecne prijímanej správnej odpovede na určitú otázku.
Afektívne ciele sa týkajú prejavov emocionálneho správania – citov,
postojov, preferencií, hodnôt. Predstavujú učenie sa procesom. Napr. cieľom
môže byť vedomie, že rôzne rasové a etnické skupiny sa líšia v tom, aké
správanie očakávajú a považujú za štandardné. Konkrétnejší cieľ – žiaci dokážu
komunikovať so spolužiakmi z iných etnických, resp. rasových skupín vhodným
spôsobom.
Psychomotorické ciele sú založené na schopnostiach pozorovania,
počúvania, rozprávania, jemnej a hrubej koordinácii svalov a svalových skupín
(hlavne v telesnej výchove, pracovnom vyučovaní, estetickej výchove).
Správna formulácia cieľov si vyžaduje dodržanie istých požiadaviek
(Turek, 2005, s. 12-13):
a)
konzistentnosť
– podriadenosť nižších cieľov vyšším. Cieľ témy vychádza z cieľa
tematického celku, cieľ tematického celku z cieľa vyučovacieho predmetu.
b)
primeranosť –
ciele majú byť primerané možnostiam a schopnostiam žiakov a učiteľov
a reálnym podmienkam vyučovacieho procesu.
c)
vyjadrenie
v pojmoch výkonov žiakov, študentov – ciele majú vyjadrovať, čo žiaci
vedia, dokážu na konci aktivity, vyučovacej hodiny a pod.
d)
jednoznačnosť –
ciele majú vyť formulované tak, aby sa nedali vyložiť viaczmyselne ani učiteľmi
ani žiakmi.
e)
kontrolovateľnosť,
merateľnosť – vyžaduje konkrétnosť cieľov, čo umožňuje vyjadrenie, do akej
miery sa ciele dosiahli.
Ak formulujeme špecifické ciele, musíme si uvedomiť, že existujú viaceré
taxonómie cieľov. Snáď najznámejšou je Bloomova taxonómia vzdelávacích cieľov,
ktorá bola upravovaná a dnes sa používa ako revidovaná Bloomova taxonómia
cieľov, ktorá rozlišuje šesť stupňov poznávacích procesov (Turek, 2005, s.
14-17):
- Zapamätanie (poznanie konkrétnych faktov, poznatkov, termínov, postupov, zásad, noriem, pravidiel, kritérií, zákonov, teórií, t. j. pamäťové reprodukovanie daných prvkov učiva). Na tejto úrovni sa pri formulácii cieľov používajú aktívne slovesá: definovať, napísať, spoznať, opakovať, reprodukovať, doplniť, opísať, priradiť, vybrať, určiť a pod.
- Porozumenie (porozumenie významu obsahu informácie v slovnej, obrazovej alebo symbolickej podobe). Pri formulácii cieľov sa pracuje s aktívnymi slovesami: ilustrovať, vysvetliť, vyjadriť vlastnými slovami, rozlíšiť, nakresliť, načrtnúť, vyplniť, vyjadriť inou formou a pod.
- Aplikácia (znamená správne použitie abstrakcií a zovšeobecnení – teórií, zákonov, vzťahov, metód, postupov, pravidiel v konkrétnych situáciách). Aktívne slovesá: aplikovať, demonštrovať, nakresliť, riešiť, vyčísliť, vypočítať, vyhľadať, navrhnúť, plánovať, usporiadať a pod.
- Analýza (komplexná informácia sa analyzuje na prvky, určuje sa ich hierarchia, určujú sa vzťahy a interakcia medzi prvkami). Aktívne slovesá: rozlíšiť, špecifikovať, rozčleniť, klasifikovať, dedukovať, urobiť rozbor a pod.
- Hodnotenie (kontrola a kritika, rozhodnutie, či myšlienky, vzťahy, metódy, výtvory zodpovedajú daným kritériám a normám z hľadiska presnosti či efektívnosti). Aktívne slovesá: argumentovať, obhájiť, rozhodnúť, oponovať, posúdiť, zdôvodniť, zhodnotiť a pod.
- Tvorivosť. Aktívne slovesá: generovať (napr. navrhnúť možné riešenia hypotézy), plánovať, produkovať a pod.
Taxonómiu špecifických afektívnych a psychomotorických cieľov
vytvoril napr. de Block (Turek, 2005, s. 22-24). V afektívnej oblasti
rozlišuje štyri úrovne:
- Znalosť: akceptovať poznámky, vedieť si uvedomiť a pod.
- Porozumenie: akceptovať názory iných, správne reagovať na predpisy, klásť relevantné otázky a pod.
- Aplikácia: akceptovať normy a hodnoty, spolupracovať v skupine, aplikovať normy a pravidlá a pod.
- Integrácia: spontánne reagovať na pravidlá a predpisy, spontánne aplikovať normy a správať sa podľa pravidiel, iniciovať spoluprácu a pod.
V psychomotorickej oblasti tiež kategorizuje do úrovní:
- Znalosť: ukázať, spoznať zvuk alebo vôňu, zaujať správny postoj, povedať správny postup a pod.
- Porozumenie: zložiť alebo rozložiť niečo známe, vyskúšať, demonštrovať a zdôvodniť postup činnosti a pod.
- Aplikácia: vyrobiť, zostrojiť, vyskúšať, opraviť, prispôsobiť, zručne používať a pod.
- Integrácia: pracovať presne a rýchlo, vykonávať činnosť bez zaváhania, robiť bezchybne a pod.
Možnosti DT pri realizácii výučbových cieľov v biológii
i v iných predmetoch sú rozsiahle. Počítač, resp. notebook
s pripojením na internet, projektor, príp. interaktívna tabuľa, edukačný
softvér, softvéry k práci s interaktívnou tabuľou, programy na
vytváranie testov, krížoviek, kvízov, hlasovacie zariadenia, digitálne fotoaparáty,
kamery a pod. sa výraznou mierou podieľajú na dosiahnutí výučbových cieľov
– či už všeobecných, čiastkových alebo špecifických (predmetových) a to vo všetkých oblastiach –
kognitívnej, afektívnej i psychomotorickej.